Od detstva som bol k ľudovej hudbe spolu so súrodencami vedený mojimi rodičmi, starými a aj prastarými rodičmi. U nás bola ľudová pieseň stále prítomná. Či to bola oslava, zabíjačka alebo Vianoce. Jedna z typických foriem tradovania. Učil som sa to čo som počul. Okrem rodičov mal na môj vzťah k ľudovkám veľký vplyv môj starký. Pri každej príležitosti, keď som hral na husliach ma podporoval a hecoval. Neskôr, keď som bol zdatnejší huslista ma "skúšal", či poznám piesne, ktoré mi spieval.
Ďalšou veľmi dôležitou osobou vo formovaní a odovzdávaní tradícií u nás bola prastarká. Alebo ako sme ju všetci volali, starká babka. So súrodencami sme chodili na spevácke súťaže v ľudovej piesni a ona bola našou studnicou piesní. Sadli sme si k nej, zaspievala niekoľko piesní a vybrali sme si z nich. Napísala nám slová a učila nás melódiu.
Rodina v mojom prípade zohrala najdôležitejšiu rolu vo vzťahu k tradíciam a ich osvojovaniu a zachovaniu.
Opýtaj sa Baláža
Pod vedením Ing. Petra Škodu v DFS Vartášik som prvý krát počul o ľudovej hudbe Jána Baláža(cimbalista) z Dolného Badína. Peťo pre našu detskú kapelu zostavil hudobné číslo, ktorého piesne čerpal z audio nahrávok. Boli to záznamy Balážovcov zhotovené niekedy v 70.rokoch minulého storočia. Sú to živé záznamy priamo z akcií. Nie sú to štúdiové nahrávky. Už v počiatočnom štádiu myšlienky nahrať CD som vedel, že jedným z hlavných zdrojov budú pre mňa nahrávky práve tejto kapely. Balážovcov.
Ďalší interpreti
V pátraní po ďalších nositeľoch hontianskej piesni som natrafil na niekoľko aj pre mňa neznámych mien. Dostal som sa napríklad k nahrávke cimbalovky Jána Pidiho so speváckou skupinou z Lišova. Názov kapely a lokalita sú zároveň jediné informácie, ktoré mám.
Vďaka ochote a spolupráci s Petrom Cítenyim z rádia Regina, som sa dostal k niektorým ďalším záznamom kapiel a zoskupení z regiónu. Takto som spoznal nahrávky speváčky a rodáčky z Hontianskych Nemiec, Alžbety Grácovej. O tejto šikovnej speváčke som doposiaľ vôbec netušil.
Bádanie po predkoch určite odhalí ešte svoje skvosty. Verím, že aj napriek časovej vyťaženosti sa mi podarí aspoň pár výjazdov po Honte. A možno aj niektorí z vás, čo teraz práve čítate, máte doma v súkromnom archíve nejaké zaujímavé nahrávky, či máte spísané piesne, ktoré možno nie sú až tak známe. Ak áno a cheli by ste sa o ne podeliť, napíšte mi. Budem veľmi rád.
Béla Bartók
Maďarský hudobný skladateľ, klavirista a etnomuzikológ, ktorého meno je známe celému svetu. Matka bola Slovenka a aj preto vyštudoval gymnázium v Bratislave. Po štúdiu nastúpil na akadémiu umení do Budapešti. Okrem komponovania a koncertovania venoval značnú časť svojho života zbieraniu ľudových piesní. Medzi regióny, po ktorých putoval a zaznamenával piesne, patrí aj Hont. Zozbierané piesne systematicky zoradil a boli publikované v 3 zbierkach - SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ PIESNE. Posledná z nich bola kvôli rôznym okolnostiam vydaná len nedávno(2007). Na obrázku nižšie je ukážka zápisu práve z jeho poslednej tretej zbierky. K nej som sa dostal ešte počas štúdia na vysokej škole v Nitre. Prvé dve zbierky je takmer nemožné kúpiť. A keď, tak ceny sú kvôli dopytu dosť vysoké.
Práca, ktorú Bartók týmto zozbieraním a systematickým zoradením urobil, je skutočne neoceniteľná. V jeho zbierkach sú piesne ľudí žijúcich pred viac ako 100 rokmi. Nesiahnúť po tomto prameni by bol hriech.
V mojej husľovej interpretáci je viacero hudobných vplyvov. Či už z ľudového prostredia alebo iných hudobných žánrov, do ktorých som sa pustil a ktorým sa venujem. Preto pri spracovaní a interpretácii vybraných piesní na album nepôjde o autentickú podobu regiónu. No budú to piesne z môjho domova a vložím do nich to najlepšie, čo je vo mne.
Ostaňte naladení!
Milan
zdroje: Archív rádia Regina, Slovenské ľudové piesne III (B.Bartók), wikipedia